Fantasy (fantázia) a dobrodružstvo

Asi v polovici filmu už som v duchu kričal: „Preboha, nech už sa začne niečo diať! Ak už nie nezabudnuteľné, tak aspoň zábavné či zaujímavo zrežírované! Prosím!!!“. Všetci sme vedeli, že to bude zbierka klišé. Ale Cameron naposledy natočil ako-tak originálny film v roku 1984, takže som v sebe živil nádej, že i tentoraz klišé pretaví v „mýtický archetyp“ a povýši ho na „príbeh“. Nestalo sa. Nič ako „Ripleyová a jej vzťah s Newt“, „T-800 a John“ či „Arnold a manželka Jamie“ sa nekoná. Pritom tu bola hromada námetov na silné emócie, silné konflikty a silnú drámu. Jake a jeho vzťah k mŕtvemu bratovi, Jake-invalid vo vzťahu k behajúcemu, skáčucemu avataru, Jake-celým-srdcom-mariňák vs. Jake-divoch-a-milovník-prírody… Presne od týchto námetov som čakal, že ich Cameron použije ako grunt a vystavia na nich silný akčno-dobrodružný epos. Nič z toho tam nie je. Ani v náznakoch. Scenár tieto zápletky zahodil a sterilná réžia ich nenachádza. Obrovská škoda, lebo z dejového hľadiska je pre mňa Avatar tým pádom nuda, ktorú zlomia až veľkolepé trikové a akčné scény (počínajúc zničením megastromu). Otázka znie, prečo teda filmu dávam také vysoké hodnotenie? Pretože je revolučný – z hľadiska CGI a 3D, rozhodne a nepochybne. Neuveriteľná pastva pre oči.

7/10

Stará Kurosawa prekvapila mierou zábavnosti. Vtipné i s hojnou akciou, u mňa výrazne lepšie ako Yojimbo. Asi nemá zmysel spievať chvály na uja Tošira, v jednej scéne si vtipne špára v nose, v ďalšej naporcuje tucet chlapov, akoby sa nechumelilo. No a záverečný krvavý gejzír – nie som odborník na japonskú kinematografiu, ale zdá sa mi, že to bude otec všetkých mohutných krvavých gejzírov v samurajských filmoch.

9/10

Svižné, hravé, s premyslene dávkovanými informáciami. Prinajmenšom pre prvú cca hodinu to platí. Potom sa to začne rozpadávať a rozuzlenie nie je ani tak nelogické, ako skôr brutálne pritiahnuté za vlasy. Ale aj tak som sa bavil výborne – hlavne vďaka Butlerovi, ktorý Foxxa prevalcoval na celej čiare.

7/10

JGL je nový Heath Ledger a Zooey je ako vždy absolútne očarujúca – aj vďaka tomu, že hrá jednu z najlepšie napísaných ženských postáv za posledných… dajme tomu 500 dní. K tomu skvelé vedľajšie postavy (hlavne malá Chloe Moretz dokazuje svoj prudký nástup na scénu) a vycibrený scenár, ktorý naozaj nie je love story, ale príbeh o tom, ako jeden mladík dospel a našiel svoju cestu. Výborná vzťahovka s niekoľkými geniálnymi scénami (expectations/re­ality).

8/10

Čistá žánrová prácička. Vynikajúca réžia so zmyslom pre atmosféru (Daniela Barbera do roka zlanári Hollywood, dajte na mňa), kvalitné herecké výkony, mimoriadne intenzívne násilné scény. Celú show však kazí scenár, ktorý je poskladaný z klišé, ošúchaných dialógov a ku koncu sa vytasí aj s niekoľkými duchmi v mašíne (jeho jediným výraznejším prínosom je fakt, že policajti tu nie sú vykreslení ako celkom neschopní kreténi). Kvôli tomu Harry Brown rozhodne nemá na Gran Torino, ba ani na Up (keď už sme pri tých tohtoročných dôchodcovských dobrodružstvách), Cainea však ikonizuje efektívne.

7/10

Možno je to mojou slabosťou pre predimenzované dvojky (Múmia 2, Transformers 2…), možno tou monumentálnou žumpou, ktorú na film vyliali všetci kritici, ale… mňa to, sakra, bavilo. Ťažko definovať, prečo. Neuchýlim sa k alibistickému „lebo bolo zábavné sledovať, aké je to dementne napísané, zle natočené a smiešne zahrané“. To všetko samozrejme platí, ten film je stupídny skrz-naskrz, nemá nič, čo by hoci len vzdialene pripomínalo príbeh, herecké výkony väčšinou pozostávajú z pózovania hore bez (žiaľ, s výnimkou ženských predstaviteliek), má katastrofálne triky a celkovo je ideovo absolútne zvrhlý (nebudem opakovať to o návodoch na samovraždu), ale ja som v ňom napriek tomu našiel čosi, čo ma fascinovalo. Nenudil som sa ani chvíľu a mám chuť pozrieť si ten film znovu. Žeby sa vo mne skrývalo čosi zo 14-ročnej 90-kilovej frustrovanej emo-goth upírofilky? :-D

5/10

Má to svoje úžasné momenty, mnoho výborne napísaných dialógov, sympatických hercov (všetko valcuje Eric Bana) a celkovo je od Apatowa odvaha ponúkať „svojmu publiku“ takto poňatý film, ale… mal som dojem, že to nikdy neskončí!!! Najdlhší film tohto roka, bez ohľadu na minutáž. Je to rozbité a v druhej polovici to zrazu stratí pojem o tom, kam to chce kráčať a čo to chce vlastne povedať, takže sa z toho postupne stáva utrpenie, ktoré neprehluší ani Banova austrálčina a Leslieino džavotanie. Už dávno som nemal taký dojem veľkého tvorčieho potenciálu zmiešaného s obrovskou tvorčou bezradnosťou.

6/10

Chatrný scenár, mizerná réžia, mimoriadne zlé triky a až „cageovsky“ prehrávajúci Johnson (záverečný retardovaný úsmev pri pohľade na odlietajúcu kozmickú loď ma asi bude mátať v snoch). Na trochu akcie v Rockovom podaní som sa tešil, ale tento film je po všetkých stránkach nehorázna nuda. Už rozumiem, prečo sa to nedostalo do našich kín…

4/10

Esenciálny Emmerich. Za hrsť pseudovedy, stereotypne (ale v rámci žánru funkčne) nastrelené postavy, všadeprítomný duch celkovej stupidity, lavíny pátosu, slzavých rozlúčok a humanistických prejavov, dychvyrážajúce výpravné scény, špičkové triky… a ohromná zábava. Prečo tentoraz áno? Pretože na rozdiel od rovnako pripečeného, no smrteľne nudného Dňa potom je 2012 prešpikované humorom (občas chceným, občas nie, ale to patrí k veci) a občas dokonca aj nahľadom. Asi 30% filmu som sa s chuťou smial. Plné hodnotenie nedám len preto, že ho mám u Ronalda vyhradené pre nedostižný Deň nezávislosti. Vrcholy filmu? Výbuch Yellowstonu a „Engine… start!“

8/10

Úplne pochopím divákov, ktorí dajú nižšie hodnotenie, ale… ja to mám takto rád. Pandorum je oldschoolový sci-fi horor, ktorý keby vznikol pred 15 – 20 rokmi, bol by dnes malou kultovkou. Presne ako Horizont udalosti, na ktorý sa Pandorum značne podobá. Primiešajte Resident Evil a ste doma, konkrétne u Paula Andersona, ktorý film spoluprodukoval. Ben Foster a Dennis Quaid sa zobudia na palube gigantickej kozmickej lode a nepamätajú si, aký je cieľ letu. Navyše sa zdá sa, že loď je prázdna, hoci viezla 60 000 ľudí. Lenže v skutočnosti sa jej temné chodby hemžia životom. Na jednej strane bizarní mutant-zombie-cenobiti, na druhej ľudskí lovci s vlastnoručne vyrobenými zbraňami. Mad Max bez púšte, skôr naopak… ale nechcem spoilerovať. Bavilo ma to, malo to atmosféru, dobrý soundtrack, tradične výborného Bena Fostera v hlavnej úlohe a rozkošný záver, na ktorý budú niektorí hundrať, ale mňa potešil. Skrátka a dobre, vzhľadom na chabé komerčné výsledky je Pandorum ďalšia tohtoročná žánrová perla (aj keď trochu z bižutérie) hodená americkým sviniam. Mor a choleru na zámorských hororových fanúšikov bez štipky vkusu.

7/10

Sci-fi ako od babičky. Alebo od deduška – konkrétne od Kubricka či Scotta. Práve 2001: Vesmírnu odyseu a prvého Votrelca Moon pripomína – atmosférou i celkovým vizuálom. Aj triky sú oldschool, namiesto počítačových patlanín poctivé modely a miniatúry. A pozor – vyzerá to dobre. (Samozrejme, triky súvisiace s hlavnou zápletkou patria k modernej špičke.) Zvrat je síce predvídateľný, ale to vôbec nevadí, tvorcovia nás ním nechú šokovať. „Pointu“ použijú už zhruba v polovici filmu ako odpaľovaciu rampu pre emocionálnu smršť, ktorá nasleduje (a ktorá vďaka sústredenému Rockwellovi a ako vždy výbornému Mansellovi funguje a pritom neskĺzne do sentimentálneho blata). Mimochodom, hoci robotov bolo toho roku (a vlani) vo filmoch dosť, ten najsympatickejší má hlas Kevina Spaceyho.

8/10

FANTASTICKÁ záverečná 20-minútovka prudko vylepšuje dojem zo síce dobre natočeného a solídne napísaného, no predsa tuctového a zúfalo predvídateľného thrilleru. Twohy rozhodne nevie udržať tajomstvo, čo je škoda, lebo zápletka nie je vôbec zlá (na „letnú thrillerovú jednohubku“). Našťastie ku koncu sa prestane hrať na schovávačku a odštartuje to, kvôli čomu zbožňujem jeho Čiernočiernu tmu – skvele natočenú krvavú divočinu plnú zábavných vychytávok a drobných hrátok s klišé. Keby ten „nářez“ z konca trval pol filmu, tak tomu vpálim podstatne vyššie hodnotenie.

7/10

Záleží na tom, čo od filmu čakáte. Tvorcovia totiž podobne ako Wright-Pegg-Frost zmiešali zombie masaker s iným žánrom – tí prví s britskou vzťahovkou, títo zase s inteligentnejšou teen romantikou v štýle Adventureland či Nick and Norah. Úvod rozpumpuje zábavné jatky… a potom film prudko zvoľní tempo. Pre niekoho sklamanie, podľa mňa sa film práve v nezombíckych scénach mimoriadne zdvihol, stavil na sympatické postavy, záblesky z ich minulosti a prehlbujúce sa vzťahy. A Bill M. samozrejme tiež zábavu nepokazil, práve naopak. Práve táto „uvoľnená časť“ filmu („Takto som neplakal od Titanicu!“) je dôvodom, prečo chcem vidieť sequel a dozvedieť sa o hrdinoch viac. Pokiaľ k tomu bude aj väčšia porcia mozgov a bude k tomu opäť hrať stará Metallica, tým lepšie.

8/10

Neurážalo ma to, ani som sa nenudil, a zdalo sa mi, že Willis celkom dobre hrá. Napriek tomu zostala pachuť. Dôvod som pochopil, keď som nazrel do komiksovej predlohy, ktorá je o niečo priamočiarejšia – a logickejšia. Film sa tak veľmi snaží o prekvapivé zvraty a ďalšie dejové línie, až z toho namiesto vrstevnatosti vylezie nezmyselne prekombinovaný guláš, v ktorom je divák vždy o krok, o dva pred hrdinami. No a hlavne – komiks s jeho jednoduchou kresbou a striedmymi farbami má atmosféru. To filmu nehrozí. Škoda, Mostowovi som doteraz veľmi fandil.

5/10

Tak, hádam stačilo. Crank 2 som zhltol aj s navijákom, Gamer už je bohužiaľ nepozerateľný videoklipový bordel bez gradácie či napätia, ktorý navyše nemá nadhľad a v tej „myšlienkovej rovine“ len vŕši jedno klišé na druhé. Zopár nápadov v akčných scénach fajn, zvyšok zbytočnosť. Chlapci potrebujú spomaliť a ukľudniť hormóny.

4/10

Diablo Cody sa pokúsila napísať niečo ako „Vreskot pre nové tisícročie“. Pokiaľ ide o šťavnaté dialógy a haldy popkultúrnych odkazov, celkom to funguje. Pokiaľ ide o celkovú výstavbu (sľubnej) zápletky a hru s žánrovými klišé, tam na Williamsona nemá. Film je celkom slušne natočený, Megan Fox do úlohy „nadržanej krvilačnej kravy“ perfektne pasuje (všetci vieme, prečo ;-)) a celkovo je to solídna zábava, no už po niekoľkých hodinách začne zážitok vyprchávať a matnieť. Napriek tomu vravím, že je to v dobe pokračovaní Saw, 3D blábolov typu Nezvratný osud 4 a monotónnych remakov od Platinum Dunes spolu s Drag Me to Hell jeden z tých lepších hororov roka. S tým pravdaže ide ruku v ruke aj vlažný komerčný ohlas – publikum, ktoré urobí megahit z megašitu Piatok trinásteho, nemôže oceniť túto sofistikovanejšiu žánrovú hru.

7/10

Životné výkony Paula Giamattiho a Laury Linney v epose o jednom neznesiteľne zásadovom tvrdohlavcovi a zrode Spojených štátov amerických (a americkej politiky). Davovým či vojnovým scénam sa seriál vyhýba, ale napriek tomu ide na televízne pomery o pozoruhodnú veľkoprodukciu (niektoré scény a dekorácie, napríklad Biely dom vo výstavbe na rúbanisku plnom čiernych otrokov, sú úchvatné). Fantastický scenár zručne mieša politiku s osobným životom a hlavne predstavuje takmer mýtických „otcov zakladateľov“ ako napospol živé, vrstevnaté, plnokrvné postavy (najmä Franklin v šťavnatom podaní Wilkinsona a Jefferson alias Stephen Dillane). Skrátka a dobre, pokiaľ ide o seriálovú tvorbu, HBO v súčasnosti jasne vládne.

9/10

„Sodomize this!“ Vlastne nemám rád Blacka ani Ceru, ale kvôli starému pánovi Ramisovi som sa rozhodol dať údajne najhoršiemu filmu leta 2009 šancu. Zhruba tretinu stopáže som trpel. Veľtrh márnosti a trápnosti, navyše v hnusnej obrazovej a zvukovej kvalite (digitálna kamera?). Potom, celkom nečakane, zhruba od príchodu do Sodomy, akoby sa filmu chopil iný scenárista a iný režisér a začne to byť solídna zábava. Pravda, stále je to šťankový a buzícky humor, ale po katastrofálnom úvode človek ocení aj Ceru čúrajúceho na vlastnú hlavu a veľkňaza Platta veštiaceho z rozdrásaného ovčieho konečníka. Nakoniec teda pomerne spokojnosť. Samozrejme, akékoľvek porovnávanie so Životom Briana je absurdné.

6/10

Už trojka bola celkom zbytočná… a štvorku má ospravedlniť prítomnosť 3-D atrakcií. Ungh! Ak má 3-D nahrádzať akýkoľvek príbeh či originálny nápad (a tu to platí), tak vravím, že táto technologická vymoženosť je Zlo. V kontraste s napínavou, atmosférickou jednotkou a zábavným gorefestom dvojky je toto iba sled načisto samoúčelných killovacích scén. Všetko medzi nimi je nudná, nezaujímavá, zle napísaná a príšerne zahraná vata. Samozrejme, niekomu budú jednotlivé „smrte“ pripadať zábavné – pri vtipne vypointovanej scénke v kaderníctve či v bazéne sa ani nečudujem, sú chutné. Mňa však tých pár digitálnych mŕtvol nevzrušilo a najlepšou časťou filmu zostávajú úvodné titulky so súhrnom úmrtí z predchádzajúcich dielov v podaní röntgenových kostier… geniálne!

4/10

Je vlastne smutné, keď v našich končinách chválime film len za to, že nie je úplná sračka (ako napr. Bathory) a dosahuje aspoň znesiteľnú, priemernú kvalitu, čo je prípad Jánošíka. Je to jeden z tých počinov, ktoré sú plné veľkých „ale“. Mohol by som to obrátiť a hnať to negatívnym smerom, no urobím to naopak. Takže: ten film síce nemá nič ako veľký príbeh, dejový oblúk či gradáciu, ale tie roztrieštené epizódky majú čo povedať a v osobných príbehoch zbojníkov sú miestami fajn (Huncagova story s bosorkou a farárom samozrejme vládne). Film má síce mizerne (ale naozaj mizerne!) napísané dialógy, ale postavy aj napriek tomu pôsobia pomerne živo. Jánošík má väčšinou slabé herecké výkony (Martinka vedie družstvo putujúce pred popravčiu čatu, Jiráček nie je omnoho lepší), ale sú tam chvalabohu aj zjavy ako Žebrowski, ktorému stačí stáť v pozadí, aby podával lepší herecký výkon než všetci zúčastnení. Jánošík rozhodne nie je žiadny veľkofilm, ale má solídnu dobovú atmosféru. Snaha o realistický prístup zlyháva na už spomínaných „papierových“ dialógoch, ale výprava vrátane rekvizít a kostýmov je slušná a poctivo špinavá a krvavá (záverečná poprava super). Akčné scény sú natočené otrasne, ale folklórne, pohanské a intímne scény vyznievajú dobre. Áno, keď si to tak zhrniete, snaživým Poliakom ten obstojný film kazia len českí a slovenskí herci a slovenský scenár. Aspoň že Tatry zahrali naozaj dobre, inak z toho vyjdeme ako neschopní mamľasi. :-)

6/10

Nein, nein, nein, nein… miestami yes. Nekompaktný a nevyrovnaný (niekde kruto strihať, niekde naopak výrazne pridávať) dôkaz faktu, že Tarantino vie síce napísať solídne dialógy a určite vie, ako vygradovať scénu a natočiť výbornú prestrelku, ale rozhodne nemá šajnu o tom, ako vystavať naozajstný príbeh a uhniesť zaujímavé postavy (trestuhodne odfláknutá Shosanna je najlepšou postavou filmu a to je dosť tragické poznanie). Namiesto toho teda aspoň vykráda, umiestňuje dej do filmársko-kinárskeho prostreda a hádže odkazy, ktoré sa dajú naštudovať za dva večery, pričom „filmoví vedci“ v publiku mu to žerú aj s navijakom a akosi nevidia, že film ako celok vlastne nemá hlavu ani pätu. Niežeby som sa nebavil. Prvé dve kapitoly s úbohou variáciou na Sergia a budovaním mýtu o „židovskom zabijakovi“, z ktorého sa za zvukov Ennia vykľuje pičifúz Roth, sú síce na smiech, ale potom ide kvalita výrazne hore. Vrcholom filmu je rozhodne epizóda v pivničnej krčme – brilantná filmárčina. Takisto Pittovi by som za to, ako sa tvári pri lekcii taliančiny od Landu, dal Oscara. No a Waltzovi Oscara priať nemusím, dostane ho aj bez toho – minimálne nomináciu. Tak či onak, veľmi rozporuplný a roztrieštený zážitok. Kecy o filme roka a najlepšej tarantinovke považujem za nepodarený vtip…

6/10

Totálne luxusná záležitosť. Budem znieť ako maďarón, ale na takto parádne komponovaný, premyslený a hlavne brilantne zrežírovaný film sa česká a slovenská kinematografia nezmôže možno ešte 10 rokov. Funguje to v každom ohľade. Ako napínavý thriller pracujúci s neustálym nahadzovaním otázok, postupným odkrývaním tajomstiev a záverečným takmer hororovým vyvrcholením. Ako miestami strhujúci akčný film. Ako romanca. Ako symbolické podobenstvo. Sem-tam ako šialene vtipná komédia („Ogrcal si mi topánky? Nevadí. Môžeš sa na mňa ešte aj vyšťať.“). Má to výborný soundtrack a perfektnú atmosféru. Až na kosť to využíva možnosti zvolenej témy (velín, ktorý vyzerá ako dekorácia z Blade Runnera, súperiace „gangy“ revízorov, pestrá prehliadka kontrolovaných indivíduí, zábavný rušňovodič, revízorská mytológia vrátane zjazveného veterána, obávaní „kravaťáci“ atd., atd.). No a samozrejme skvelí herci. Už dávno som s takou chuťou nedával 10/10. Predators budú v Antalovej réžii trikrát zaujímavejší, ako keby ich natočil sám Rodriguez.

10/10

Zbytočný film. Keby to bola len nejaká televízna alebo direct-to-dvd produkcia, tak zdvihnem palec, ale letný akčný trhák s Washingtonom? Toto? Niekto tu bohapusto plytvá talentom. Tony Scott ide na pol plynu, nemá sa čoho chytiť, kde sa predviesť (film neobsahuje ŽIADNE akčné scény – to, čo je nastrihané v traileroch, je jedna náhodná havária policajného auta), videoklipový vizuál je v tomto prípade totálne samoúčelný, niet napätia, niet tempa. Washington a Travolta hrajú slušne, majú napokon slušne napísané postavy (na „letný akčný thriller“), ale inak pusto a prázdno. Skončilo to pred hodinou a už som pol filmu zabudol.

5/10

„Muži v čiernom“ meets „Mucha“ meets „Black Hawk Down“ meets šťava z osemdesiatkového Verhoevena a Camerona. Áno, D9 je čistokrvné béčko, ktoré je originálne iba zvolenou formou a prostredím juhoafrického slumu. Zároveň je ale veľmi šikovne komponované a natočené, má tempo, skvelú gradáciu a vzhľadom na ten rozpočet až šokujúco kvalitné efekty. Hlavnou výhrou je však ústredný predstaviteľ a jeho postava, ktorej vývoj je až neuveriteľne uveriteľný, hoci za 90 minút prejde z „priposraného úradníka“ až po „chytím-raketu-v-lufte borca“. D9 nie je žánrový míľnik, ani najlepší film sezóny, ale určite ide o prvotriednu zábavu, na ktorú sa raz bude spomínať ako na „prvý film skvelého režiséra, ktorému v Hollywoode zveria hocijaký rozpočet“. Blomkamp na to má.

8/10

Nikto samozrejme nečakal, že to dosiahne na kvalitu geniálnej Lásky nebeskej. Ale že to bude dobrú hodinu len nekonzistentný zlepenec neveľmi vtipných skečov okolo ako-tak zaujímavých postáv, to ma zaskočilo (vlastne som sa bavil len na Branaghovi, ktorému tá groteska prekvapivo sadla). Našťastie druhá hodina, kedy to konečne začne mať príbeh, je o niekoľko tried lepšia, ku koncu sa objavia aj vynikajúce scény. Žiaľ, opakované reprízy ako pri LN rozhodne nehrozia, vlastne ten film asi nepotrebujem vidieť viackrát.

6/10

Režisér si proste povedal, že natočí tradične nahustený a zvratmi nabitý Gilroyov scenár tak, aby to stíhali vnímať aj dôchodcovia. SoP má tak na rozdiel od iných „gilroyoviek“ rozumné tempo a je príjemne prehľadné a dokáže sa občas upokojiť a dovoliť divákovi nádych. Zároveň ale dokáže pritvrdiť a občas vytvoriť slušné napätie a tempo. Crowe je tradične sympatický a Affleck aspoň nevypadáva z role a neprehráva, takže po polhodinke si na to hrozné drevo celkom zvyknete. Napriek všetkým pozitívam však film veľmi rýchlo vyšumí a nezostáva po ňom žiadny „chuťový dozvuk“. Niečo mi hovorí, že s pôvodným Pittom a Nortonom by to bol intenzívnejší zážitok.

7/10

Ukrutná pecka. Spolu so Star Trekom najzábavnejší popcorn tohto leta. „Seriózni“ filmoví kritici samozrejme zbabelo cúvli a podľahli všeobecnému dojmu, že niečo také rýchle, hlučné a povrchné musí byť zároveň aj blbé. Ten film ale nie je hlúpy, práve naopak. To, že je cheesy, bezduchý, prvoplánový a občas sa neobťažuje s logikou, ešte predsa neznamená, že nemôže byť šikovne napísaný. A G. I. Joe je v rámci kategórie „priznaná popcornová kravina pre chlapcov od 12 do 15 rokov“ napísaný perfektne. Tá efektivita, a akou je nahodená a rozvíjaná zápletka a ako sú predstavované postavy a vzťahy (veľmi dobre použité flashbacky), je na hrane dokonalosti. Tuším za tým Beattieho – podobne dravo a jasne boli predstavení hrdinovia Austrálie. Réžia je bravúrna (Michael Bay počul hlasné spláchnutie). Sommers sa rozhodol, že musí prekonať rýchlosť Múmie 2 a vytočil obrátky až na kraj stupnice. Pritom však film zostáva prehľadný, stále má sympatické postavy (dokonca aj Wayans mi po chvíli prestal vadiť, Tatumovi som toho drsňáka celkom veril a Millerka je smokin´ hot aj v scénach, v ktorých nevystupuje) a napriek tomu, že ide o nonstop videoklip, diváka neubíja (chvála za rozumnú minutáž). Čo je ale najdôležitejšie, G. I. Joe je zábavne hravý – otvorene priznáva inšpiráciu v klasikách od Star Wars (dokonca je tam Darth Vader) cez Indyho (Sienna a okuliare) až po bondovky (väčšina filmu) a nadšene a zámerne sa „rochní“ v klišé. No a sú tam Fraser, Vosloo a O´Connor, čo sa počíta. Jedinou chybičkou na kráse je občas mizerné CGI, ale aj triková nedokonalosť akoby k celej tej lavíne béčkovosti vlastne pasovala. Skrátka a dobre, G. I. Joe je Deň nezávislosti nového tisícročia.

9/10

Zle adaptovaná, katastrofálne zrežírovaná, teatrálne zahraná, celkovo stupídna (motív so zradou kvôli poľskej modelke, hahaha), ultrapatetická a nehorázne propagandistická sračka o tom, ako udatní kozáci bránili „ruskuju zemľu“ a kresťanskú vieru (hlavne pred podlými Židmi, moslimskými barbarmi a cudzími boháčmi). To, že v skutočnosti išlo o zbojnícko-žoldniersku zberbu, ktorá ochotne vraždila a plienila za každého, kto zaplatil a sľúbil korisť (chvíľu za Poliakov, chvíľu za Rusov, takisto za Tatárov a často za Turkov), sa z filmu samozrejme nedozviete. Historické nepresnosti (dobývanie pevnosti v 17. storočí bez artilérie – WTF?) sú jedna vec, prevracanie skutočnosti hore nohami vec druhá (ak kozáci v tej dobe niekoho neznášali, tak to boli Rusi). Pravda, čo chcieť od režiséra, ktorý je aktívnym členom Komunistickej strany Ruska a neuznáva samostatnosť Ukrajiny? Veľký humus. Ale aj keby som film prijal len ako „rozprávku o vysnívaných kozákoch“, zostane mi len nekompaktná báchorka s nesympatickými postavami bez náznaku rozumnej motivácie, navyše zahltená nekonečnými drístami o „Matičke Rusi, ktorá jedného dňa ukáže všetkým svoju silu“. Dva body za obstojnú výpravu (hlavne kostýmy a zbrane) a šťavnatú brutalitu v bitkách a vo vydarenej scéne z popraviska.

2/10

Hoci najlepšia scéna („F-bomb“) bola v traileroch a do filmu sa vôbec nedostala… aj tak nečakane zábavné. Ako vlastne nemám veľmi rád „drbnuté ferrellovky“, tak táto mi celkom sadla. Miestami sú totiž títo 40-roční blbci chovajúci sa ako malí fagani a kombinujúci to s dospeláckymi vulgaritami jednoducho „hilarious“. Záverečná pieseň sa u mňa zaradí medzi najlepšie záverečné piesne filmového plátna. A mlátenie detí v parku – na nezaplatenie. Mimochodom – pri niektorých scénach priam bije do očí, ako sú výborne zrežírované. Dal by som McKayovi natočiť väčšie a drahšie.

7/10

Všetci neustále kričia, behajú, skáču, kĺžu, lietajú, robia kotrmelce, padajú do priepastí, rozbíjajú si huby a preskakujú z kryhy na kryhu (v skalách, v ľade, v žeravej láve). Nič proti, zaujať detskú pozornosť na poldruha hodiny je fuška. Problém je, že aj takýto „ubehaný“ film sa dá urobiť inteligentne a vtipne. To ale nie je prípad Ice Age 3. Keby sa tam neobjavila tá Peggova jednooká lasica a keby Scratove trampoty so žaluďom (tentoraz v oboch zmysloch) neboli stále fajn, pohybujem sa s hodnotením len tesne nad odpadom.

4/10