G. I. Joe

Ukrutná pecka. Spolu so Star Trekom najzábavnejší popcorn tohto leta. „Seriózni“ filmoví kritici samozrejme zbabelo cúvli a podľahli všeobecnému dojmu, že niečo také rýchle, hlučné a povrchné musí byť zároveň aj blbé. Ten film ale nie je hlúpy, práve naopak. To, že je cheesy, bezduchý, prvoplánový a občas sa neobťažuje s logikou, ešte predsa neznamená, že nemôže byť šikovne napísaný. A G. I. Joe je v rámci kategórie „priznaná popcornová kravina pre chlapcov od 12 do 15 rokov“ napísaný perfektne. Tá efektivita, a akou je nahodená a rozvíjaná zápletka a ako sú predstavované postavy a vzťahy (veľmi dobre použité flashbacky), je na hrane dokonalosti. Tuším za tým Beattieho – podobne dravo a jasne boli predstavení hrdinovia Austrálie. Réžia je bravúrna (Michael Bay počul hlasné spláchnutie). Sommers sa rozhodol, že musí prekonať rýchlosť Múmie 2 a vytočil obrátky až na kraj stupnice. Pritom však film zostáva prehľadný, stále má sympatické postavy (dokonca aj Wayans mi po chvíli prestal vadiť, Tatumovi som toho drsňáka celkom veril a Millerka je smokin´ hot aj v scénach, v ktorých nevystupuje) a napriek tomu, že ide o nonstop videoklip, diváka neubíja (chvála za rozumnú minutáž). Čo je ale najdôležitejšie, G. I. Joe je zábavne hravý – otvorene priznáva inšpiráciu v klasikách od Star Wars (dokonca je tam Darth Vader) cez Indyho (Sienna a okuliare) až po bondovky (väčšina filmu) a nadšene a zámerne sa „rochní“ v klišé. No a sú tam Fraser, Vosloo a O´Connor, čo sa počíta. Jedinou chybičkou na kráse je občas mizerné CGI, ale aj triková nedokonalosť akoby k celej tej lavíne béčkovosti vlastne pasovala. Skrátka a dobre, G. I. Joe je Deň nezávislosti nového tisícročia.

9/10