Najlepšia filmová sci-fi od Matrixu a najlepšia space opera… zhruba od Impéria vracajúceho úder. No nezbavíte sa pocitu, že to nie je úplne dokonalé. Tak, ako Abramsovej M:I:III niečo chýba do Bourna, tak aj Star Treku niečo chýba do akejsi hypotetickej ultradokonalej vesmírnej sci-fi. Nie je jednoduché definovať, čo to je. V tom filme totiž zdanlivo funguje úplne všetko. Spletitý príbeh výrazne presahuje klasickú „báchorku o pomste“ (pretože je maximálne osobný), je veľmi šikovne nalepený na starý Star Trek a zároveň sa nebojí vykročiť vlastnou cestou. Postavy sú nesmierne sympatické (úplne všetky!). Je to inteligentné, je to vtipné, má to neuveriteľné tempo, parádne triky a hlavný hudobný motív mi hral v hlave ešte hodinu po odchode z kina. Emócie Abrams vyčarúva lusknutím prstov (jediný pohľad do očí malého emzáčika zo základne na ľadovej planéte pri Peggovom odlete vám rozpovie dojímavý príbeh o priateľstve). Avšak v závere (a to asi bude ten problém) to zľahka stráca dych a napätie. Absolútne uspokojenie z akčného vyvrcholenia, aké z novodobých filmov poskytuje napr. Bournov mýtus, sa nedostaví. Ani to ale nič nemení na tom, že prílet Enterprise doprostred záverečnej prestrelky vyráža dych a je jedným z tých okamihov, pre ktoré milujeme veľké hlučné letné popcorny. Tak či onak, Star Trek je nesmierne zábavná jazda. Kus klasickej sci-fi prenesený do 21. storočia tým najšikovnejším spôsobom. Teraz už len aby to malo aj komerčný úspech a Abrams dostal príležitosť natočiť dvojku, v ktorej môže podobne ako Singer v X-2 siahnuť po onej tentokrát (tesne!) nedosiahnutej dokonalosti. Najlepšia hláška? „Šerm.“

9/10