Román Vlk a dýka je v podstate štyriapoltý diel cyklu Kapitán Stein a notár Barbarič. Je to totiž Barbaričovka sólovka. Notár tentoraz na vlastnú päsť vyšetruje záhadné zmiznutie kastelánovej dcéry na hrade Sitno, čo je, ako iste viete, legendárna a mnohými strašidelnými povesťami opradená hora južne od Banskej Štiavnice. Ale pre čitateľov, ktorým je ľúto za Steinom a Jarošom, som na záver nachystal malé prekvapenie. Najmä dámy to isto ocenia.
Pôvodne som túto knihu plánoval ako úplnú oddychovú bokovku. Jednoduchý prípad s jednou obeťou a jedným páchateľom, uzavretá skupina podozrivých v izolovanom priestore. Nakoniec sa to pomerne rozkošatilo. Stále je to oproti predošlým častiam komorná záležitosť, väčšina príbehu je konverzačka na hrade, časť deja sa odohráva v blízkej dedine Svätý Egídius (dnešná Ilija), jedna kapitola v Štiavnici a jedna v Brezne. Ale nechýba tam ani poriadna porcia akcie, Barbarič riadne prevetrá sedmičku.
Navyše sa mi do príbehu pekne funkčne vplietlo bohaté historické pozadie. Príbeh sa odohráva na jeseň 1599, keď prebiehala veľká invázia Turkov do Horného Uhorska. Obrovské vojsko pod velením veľkovezíra Damata Ibrahima pašu obľahlo Nové Zámky (nepleťte si to s obliehaním NZ v roku 1663, ktoré opisujem v románe Hradba západu) a vydrancovalo prakticky celé západné a stredné Slovensko. Tatársku hordu vyčíňajúcu v banskej oblasti zastavili oddiely zvolenského kapitána Morgenthalera a ľupčianskeho hradného pána Tribela až medzi Zvolenom a Bystricou. Toto som v príbehu nenechal nepovšimnuté a dobre to dopĺňa niektoré časti zápletky. V románe vystupujú aj historické postavy, najmä barónka Katarína Pálffyová, manželka uhorského veľkomagnáta Štefana Illésházyho, a kapitán Tomáš Bosniak, slávny turkobijca. V krátkej historickej odbočke sa pozrieme aj na výpravu cisárskeho generála Mikuláša zo Salmu proti uhorským lúpežným rytierom (v rámci tohto ťaženia bol dobytý aj hrad Sitno).
S tým súvisí rozsah románu – pôvodne som chcel skromných 150 strán v takom sviežom vangulikovskom alebo edmcbainovskom štýle. Nakoniec má kniha rozsah zhruba ako Mŕtvy na Pekelnom vrchu.
Musím povedať, že toto je moja možno najrýchlejšie a najradostnejšie napísaná kniha. Ani vlaňajšie Prízraky na Devíne som nenapísal s takou chuťou. Napr. s Diablom v zrkadle som sa trápil skoro 8 mesiacov, často som všeličo prepisoval, prerábal zápletku, škrtal celé kapitoly a písal nové. Vlk a dýka je kniha napísaná za 2 mesiace, bez jediného zaváhania, „na prvú dobrú“. Dôvody? Predovšetkým je to rozprávané v prvej osobe z pohľadu notára Barbariča, čo sa veľmi dobre píše. Okrem toho je to relatívne jednoduchý (ale patrične zašmodrchaný) prípad, žiadne šialene prekombinované sprisahania s dopadmi na politiku celej ríše. Vďaka tomu je ale pekne hutná a kompaktná. Som s ňou výnimočne spokojný a teraz už môžem iba dúfať, že podobne dobrý pocit z nej budú mať aj čitatelia.
Nakoniec ešte krátka poznámka: V knihe je aj výrazná romantická línia. V podstate je to román o tom, ako sa Barbarič zoznámil so svojou budúcou… ale stačí, nechcem prezrádzať priveľa. ;-)
Slovenské vydanie u Slovartu očakávajte na prelome mája a júna, české v Argu potom skraja jesene, zhruba september / začiatok októbra.