Režisér si proste povedal, že natočí tradične nahustený a zvratmi nabitý Gilroyov scenár tak, aby to stíhali vnímať aj dôchodcovia. SoP má tak na rozdiel od iných „gilroyoviek“ rozumné tempo a je príjemne prehľadné a dokáže sa občas upokojiť a dovoliť divákovi nádych. Zároveň ale dokáže pritvrdiť a občas vytvoriť slušné napätie a tempo. Crowe je tradične sympatický a Affleck aspoň nevypadáva z role a neprehráva, takže po polhodinke si na to hrozné drevo celkom zvyknete. Napriek všetkým pozitívam však film veľmi rýchlo vyšumí a nezostáva po ňom žiadny „chuťový dozvuk“. Niečo mi hovorí, že s pôvodným Pittom a Nortonom by to bol intenzívnejší zážitok.
7/10