Síce nie dospelejšie, ale určite originálnejšie ako pixarovky od Brada Birda. Vlastne to má toľko odvahy experimentovať, že výsledok je… bizarný. Zdanlivo je všetko tak, ako zvyčajne: Chvíľu som bol dojatý (geniálny úvodný súhrn Carlovho života, vďaka ktorému potom emócie fungujú celý film), chvíľu napätý (patrične veľkolepá záverečná akčná scéna) a miestami som sa hlasno smial (dôchodcovský súboj meč vs. barla). Nuž a boli aj chvíľky, keď film išiel totálne mimo mňa (infantilné úkroky vkusu najmladších divákov). Ale toto všetko je bežné aj u iných animákov od Pixaru (či iných). Pri Up som však celý čas zároveň aj krútil hlavou a pýtal sa, ako je vôbec možné, že niekto mal odvahu natočiť čosi tak silne sa vymykajúce mainstreamovému prúdu. Animovaný film, ktorého hrdinami sú dvaja dedkovia posadnutí snami z mladosti, jeden otravný šikmooký skautík, čudesný juhoamerický pštros a svorka psov, ktorým špeciálne obojky menia myšlienky na ľudské hlasy? A Venezuela? A dom na balónikoch, ktorý hlavná postava neustále syzifovsky vláči za sebou na povraze? WTF? Samozrejme, pozitívne WTF. Mám len jednu zásadnejšiu výhradu – kvôli snahe o celkovú kompaktnosť má film rozumnú poldruhahodinovú minutáž, čo je škoda, pretože epickejší rozmer by mu pristal omnoho viac než citeľne dlhším Autám a Úžasným. V každom prípade ma to vybombardovalo omnoho viac než Koralína. Aj tá je totiž oproti Up… obyčajná. A – je to náhoda, že už druhé tornádo pozitívnych recenzií sa tento rok strhlo kvôli filmu o malom Aziatovi, ktorý vlezie na verandu ošomranému penzistovi?
8/10